Definify.com

Definition 2024

вы́слаць • ‎(výslacʹ) ‎(perfective, imperfective высыла́ць)

Conjugation of выслаць

perfective aspect
infinitive	вы́слаць (výslacʹ)
adverbial	present tense	past tense
	—	вы́слаўшы (výslaŭšy)
	present tense	future tense
1st singular (я ‎(ja))	—	вы́шлю (výšlju)
2nd singular (ты ‎(ty))	—	вы́шлеш (výšlješ)
3rd singular (ён ‎(jón)/яна́ ‎(janá)/яно́ ‎(janó))	—	вы́шле (výšlje)
1st plural (мы ‎(my))	—	вы́шлем (výšljem)
2nd plural (вы ‎(vy))	—	вы́шлеце (výšljecje)
3rd plural (яны́ ‎(janý))	—	вы́шлюць (výšljucʹ)
imperative	singular	plural
	вы́шлі (výšli)	вы́шліце (výšlicje)
past tense	singular	plural (мы ‎(my), вы ‎(vy), яны́ ‎(janý))
masculine (я ‎(ja), ты ‎(ty), ён ‎(jón))	вы́слаў (výslaŭ)	вы́слалі (výslali)
feminine (я ‎(ja), ты ‎(ty), яна́ ‎(janá))	вы́слала (výslala)
neuter (яно́ ‎(janó))	вы́слала (výslala)