Definify.com
Definition 2025
огорчивший
огорчивший
Russian
Participle
огорчи́вший • (ogorčívšij)
- past active perfective participle of огорчи́ть (ogorčítʹ)
Declension
Declension of огорчи́вший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | огорчи́вший ogorčívšij |
огорчи́вшее ogorčívšeje |
огорчи́вшая ogorčívšaja |
огорчи́вшие ogorčívšije |
|
| genitive | огорчи́вшего ogorčívševo |
огорчи́вшей ogorčívšej |
огорчи́вших ogorčívšix |
||
| dative | огорчи́вшему ogorčívšemu |
огорчи́вшей ogorčívšej |
огорчи́вшим ogorčívšim |
||
| accusative | animate | огорчи́вшего ogorčívševo |
огорчи́вшее ogorčívšeje |
огорчи́вшую ogorčívšuju |
огорчи́вших ogorčívšix |
| inanimate | огорчи́вший ogorčívšij |
огорчи́вшие ogorčívšije |
|||
| instrumental | огорчи́вшим ogorčívšim |
огорчи́вшей, огорчи́вшею ogorčívšej, ogorčívšeju |
огорчи́вшими ogorčívšimi |
||
| prepositional | огорчи́вшем ogorčívšem |
огорчи́вшей ogorčívšej |
огорчи́вших ogorčívšix |
||