Definify.com

Definition 2024

скарыста́ць • ‎(skarystácʹ) ‎(perfective, imperfective скарысто́ўваць)

Conjugation of скарыстаць

perfective aspect
infinitive	скарыста́ць (skarystácʹ)
adverbial	present tense	past tense
	—	скарыста́ўшы (skarystáŭšy)
	present tense	future tense
1st singular (я ‎(ja))	—	скарыста́ю (skarystáju)
2nd singular (ты ‎(ty))	—	скарыста́еш (skarystáješ)
3rd singular (ён ‎(jón)/яна́ ‎(janá)/яно́ ‎(janó))	—	скарыста́е (skarystáje)
1st plural (мы ‎(my))	—	скарыста́ем (skarystájem)
2nd plural (вы ‎(vy))	—	скарыста́еце (skarystájecje)
3rd plural (яны́ ‎(janý))	—	скарыста́юць (skarystájucʹ)
imperative	singular	plural
	скарыста́й (skarystáj)	скарыста́йце (skarystájcje)
past tense	singular	plural (мы ‎(my), вы ‎(vy), яны́ ‎(janý))
masculine (я ‎(ja), ты ‎(ty), ён ‎(jón))	скарыста́ў (skarystáŭ)	скарыста́лі (skarystáli)
feminine (я ‎(ja), ты ‎(ty), яна́ ‎(janá))	скарыста́ла (skarystála)
neuter (яно́ ‎(janó))	скарыста́ла (skarystála)