Definify.com
Definition 2025
creopan
creopan
Old English
Verb
crēopan
- to creep
Conjugation
Conjugation of crēopan (strong class 2)
| infinitive | crēopan | tō crēopanne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | crēope | crēap |
| 2nd-person singular | crīepest | crupe |
| 3rd-person singular | crīepeþ | crēap |
| plural | crēopaþ | crupon |
| subjunctive | present | past |
| singular | crēope | crupe |
| plural | crēopen | crupen |
| imperative | ||
| singular | crēop | |
| plural | crēopaþ | |
| participle | present | past |
| crēopende | (ġe)cropen | |
Descendants
- Middle English: crepen
- English: creep