Definify.com
Definition 2025
deon
deon
Old English
Verb
dēon
- to suck
Conjugation
Conjugation of dēon (weak class 1)
| infinitive | dēon | tō dēonne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | dēo | dēode |
| 2nd-person singular | dēost | dēodest |
| 3rd-person singular | dēoþ | dēode |
| plural | dēoþ | dēodon |
| subjunctive | present | past |
| singular | dēo | dēode |
| plural | dēon | dēoden |
| imperative | ||
| singular | dēo | |
| plural | dēoþ | |
| participle | present | past |
| dēonde | dēod | |