Definify.com
Definition 2025
brocciare
brocciare
Italian
Verb
brocciare
- (transitive) To broach
Related terms
Conjugation
Conjugation of brocciare
| infinitive | brocciare | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| auxiliary verb | avere | gerund | brocciando | |||
| present participle | brocciante | past participle | brocciato | |||
| person | singular | plural | ||||
| first | second | third | first | second | third | |
| indicative | io | tu | lui/lei, esso/essa | noi | voi | loro, essi/esse |
| present | broccio | brocci | broccia | brocciamo | brocciate | brocciano |
| imperfect | brocciavo | brocciavi | brocciava | brocciavamo | brocciavate | brocciavano |
| past historic | brocciai | brocciasti | brocciò | brocciammo | brocciaste | brocciarono |
| future | broccerò | broccerai | broccerà | brocceremo | broccerete | brocceranno |
| conditional | io | tu | lui/lei, esso/essa | noi | voi | loro, essi/esse |
| present | broccerei | brocceresti | broccerebbe | brocceremmo | broccereste | broccerebbero |
| subjunctive | che io | che tu | che lui/che lei, che esso/che essa | che noi | che voi | che loro, che essi/che esse |
| present | brocci | brocci | brocci | brocciamo | brocciate | broccino |
| imperfect | brocciassi | brocciassi | brocciasse | brocciassimo | brocciaste | brocciassero |
| imperative | — | tu | Lei | noi | voi | Loro |
| broccia, non brocciare | brocci | brocciamo | brocciate | broccino | ||