Definify.com
Definition 2025
conpunctus
conpunctus
Latin
Participle
conpunctus m (feminine conpuncta, neuter conpunctum); first/second declension
- Alternative form of compunctus
Inflection
First/second declension.
Number | Singular | Plural | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Case / Gender | Masculine | Feminine | Neuter | Masculine | Feminine | Neuter | |
nominative | conpunctus | conpuncta | conpunctum | conpunctī | conpunctae | conpuncta | |
genitive | conpunctī | conpunctae | conpunctī | conpunctōrum | conpunctārum | conpunctōrum | |
dative | conpunctō | conpunctō | conpunctīs | ||||
accusative | conpunctum | conpunctam | conpunctum | conpunctōs | conpunctās | conpuncta | |
ablative | conpunctō | conpunctā | conpunctō | conpunctīs | |||
vocative | conpuncte | conpuncta | conpunctum | conpunctī | conpunctae | conpuncta |