Definify.com
Definition 2025
eron
eron
See also: erőn
Old Saxon
Etymology
From Proto-Germanic *aizjōną.
Verb
ēron
Conjugation
Conjugation of ēron (weak class 2)
| infinitive | ēron | |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st person singular | ēron | ēroda |
| 2nd person singular | ēros | ērodes |
| 3rd person singular | ērod | ēroda |
| plural | ēriod | ērodun |
| subjunctive | present | past |
| 1st person singular | ēro | ērodi |
| 2nd person singular | ēros | ērodis |
| 3rd person singular | ēro | ērodi |
| plural | ērion | ērodin |
| imperative | present | |
| singular | ēro | |
| plural | ēriod | |
| participle | present | past |
| ērondi | giērod, ērod | |