Definify.com
Definition 2025
выволочь
выволочь
Russian
Verb
вы́волочь • (vývoločʹ) pf (imperfective вывола́кивать)
- to drag out
Conjugation
Conjugation of вы́волочь (class 8a perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | вы́волочь vývoločʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | вы́тволокший výtvolokšij |
| passive | — | вы́тволоченный výtvoločennyj |
| adverbial | — | вы́тволокши výtvolokši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | вы́тволоку výtvoloku |
| 2nd singular (ты) | — | вы́тволочешь výtvoločešʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | вы́тволочет výtvoločet |
| 1st plural (мы) | — | вы́тволочем výtvoločem |
| 2nd plural (вы) | — | вы́тволочете výtvoločete |
| 3rd plural (они́) | — | вы́тволокут výtvolokut |
| imperative | singular | plural |
| вы́тволоки výtvoloki |
вы́тволоките výtvolokite |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | вы́тволок výtvolok |
вы́тволокли výtvolokli |
| feminine (я/ты/она́) | вы́тволокла výtvolokla |
|
| neuter (оно́) | вы́тволокло výtvoloklo |
|
Related terms
- вы́волочка (vývoločka)
- воло́чь (volóčʹ), воло́чься (volóčʹsja)
- волочи́ть (voločítʹ), волочи́ться (voločítʹsja)
- во́лок (vólok)