Definify.com
Definition 2025
зазвонить
зазвонить
Russian
Verb
зазвони́ть • (zazvonítʹ) pf
Conjugation
Conjugation of зазвони́ть (class 4b perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | зазвони́ть zazvonítʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | зазвони́вший zazvonívšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | зазвони́в zazvonív, зазвони́вши zazvonívši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | зазвоню́ zazvonjú |
| 2nd singular (ты) | — | зазвони́шь zazvoníšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | зазвони́т zazvonít |
| 1st plural (мы) | — | зазвони́м zazvoním |
| 2nd plural (вы) | — | зазвони́те zazvoníte |
| 3rd plural (они́) | — | зазвоня́т zazvonját |
| imperative | singular | plural |
| зазвони́ zazvoní |
зазвони́те zazvoníte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | зазвони́л zazvoníl |
зазвони́ли zazvoníli |
| feminine (я/ты/она́) | зазвони́ла zazvoníla |
|
| neuter (оно́) | зазвони́ло zazvonílo |
|