Definify.com
Definition 2025
зарычать
зарычать
Russian
Verb
зарыча́ть • (zaryčátʹ) pf
Conjugation
Conjugation of зарыча́ть (class 5b perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | зарыча́ть zaryčátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | зарыча́вший zaryčávšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | зарыча́в zaryčáv, зарыча́вши zaryčávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | зарычу́ zaryčú |
| 2nd singular (ты) | — | зарычи́шь zaryčíšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | зарычи́т zaryčít |
| 1st plural (мы) | — | зарычи́м zaryčím |
| 2nd plural (вы) | — | зарычи́те zaryčíte |
| 3rd plural (они́) | — | зарыча́т zaryčát |
| imperative | singular | plural |
| зарычи́ zaryčí |
зарычи́те zaryčíte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | зарыча́л zaryčál |
зарыча́ли zaryčáli |
| feminine (я/ты/она́) | зарыча́ла zaryčála |
|
| neuter (оно́) | зарыча́ло zaryčálo |
|