Definify.com
Definition 2025
изнурить
изнурить
Russian
Verb
изнури́ть • (iznurítʹ) pf (imperfective изнуря́ть)
Conjugation
Conjugation of изнури́ть (class 4b perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | изнури́ть iznurítʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | изнури́вший iznurívšij |
| passive | — | изнурённый iznurjónnyj |
| adverbial | — | изнури́в iznurív, изнури́вши iznurívši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | изнурю́ iznurjú |
| 2nd singular (ты) | — | изнури́шь iznuríšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | изнури́т iznurít |
| 1st plural (мы) | — | изнури́м iznurím |
| 2nd plural (вы) | — | изнури́те iznuríte |
| 3rd plural (они́) | — | изнуря́т iznurját |
| imperative | singular | plural |
| изнури́ iznurí |
изнури́те iznuríte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | изнури́л iznuríl |
изнури́ли iznuríli |
| feminine (я/ты/она́) | изнури́ла iznuríla |
|
| neuter (оно́) | изнури́ло iznurílo |
|
Related terms
- изнури́тельный (iznurítelʹnyj)
- изнурённый (iznurjónnyj)