Definify.com
Definition 2025
ловчить
ловчить
Russian
Verb
ловчи́ть • (lovčítʹ) impf
- to dodge
Conjugation
Conjugation of ловчи́ть (class 4b imperfective intransitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | ловчи́ть lovčítʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | ловча́щий lovčáščij |
ловчи́вший lovčívšij |
| passive | — | — |
| adverbial | ловча́ lovčá |
ловчи́в lovčív, ловчи́вши lovčívši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | ловчу́ lovčú |
бу́ду ловчи́ть búdu lovčítʹ |
| 2nd singular (ты) | ловчи́шь lovčíšʹ |
бу́дешь ловчи́ть búdešʹ lovčítʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | ловчи́т lovčít |
бу́дет ловчи́ть búdet lovčítʹ |
| 1st plural (мы) | ловчи́м lovčím |
бу́дем ловчи́ть búdem lovčítʹ |
| 2nd plural (вы) | ловчи́те lovčíte |
бу́дете ловчи́ть búdete lovčítʹ |
| 3rd plural (они́) | ловча́т lovčát |
бу́дут ловчи́ть búdut lovčítʹ |
| imperative | singular | plural |
| ловчи́ lovčí |
ловчи́те lovčíte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | ловчи́л lovčíl |
ловчи́ли lovčíli |
| feminine (я/ты/она́) | ловчи́ла lovčíla |
|
| neuter (оно́) | ловчи́ло lovčílo |
|