Definify.com
Definition 2025
начертать
начертать
Russian
Verb
начерта́ть • (načertátʹ) pf
Conjugation
Conjugation of начерта́ть (class 1a perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | начерта́ть načertátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | начерта́вший načertávšij |
| passive | — | наче́ртанный načértannyj |
| adverbial | — | начерта́в načertáv, начерта́вши načertávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | начерта́ю načertáju |
| 2nd singular (ты) | — | начерта́ешь načertáješʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | начерта́ет načertájet |
| 1st plural (мы) | — | начерта́ем načertájem |
| 2nd plural (вы) | — | начерта́ете načertájete |
| 3rd plural (они́) | — | начерта́ют načertájut |
| imperative | singular | plural |
| начерта́й načertáj |
начерта́йте načertájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | начерта́л načertál |
начерта́ли načertáli |
| feminine (я/ты/она́) | начерта́ла načertála |
|
| neuter (оно́) | начерта́ло načertálo |
|
Derived terms
- начерта́ние (načertánije)
- начерта́тельный (načertátelʹnyj)