Definify.com
Definition 2025
обдать
обдать
Russian
Verb
обда́ть • (obdátʹ) pf (imperfective обдава́ть)
Conjugation
Conjugation of обда́ть (class irreg-b/c[①] perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | обда́ть obdátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | обда́вший obdávšij |
| passive | — | о́бданный óbdannyj |
| adverbial | — | обда́в obdáv, обда́вши obdávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | обда́м obdám |
| 2nd singular (ты) | — | обда́шь obdášʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | обда́ст obdást |
| 1st plural (мы) | — | обдади́м obdadím |
| 2nd plural (вы) | — | обдади́те obdadíte |
| 3rd plural (они́) | — | обдаду́т obdadút |
| imperative | singular | plural |
| обда́й obdáj |
обда́йте obdájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | о́бдал óbdal, обда́л obdál |
о́бдали óbdali, обда́ли obdáli |
| feminine (я/ты/она́) | обдала́ obdalá |
|
| neuter (оно́) | о́бдало óbdalo, обда́ло obdálo |
|