Definify.com
Definition 2025
обрекать
обрекать
Russian
Verb
обрека́ть • (obrekátʹ) impf (perfective обре́чь)
Conjugation
Conjugation of обрека́ть (class 1a imperfective transitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | обрека́ть obrekátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | обрека́ющий obrekájuščij |
обрека́вший obrekávšij |
| passive | обрека́емый obrekájemyj |
— |
| adverbial | обрека́я obrekája |
обрека́в obrekáv, обрека́вши obrekávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | обрека́ю obrekáju |
бу́ду обрека́ть búdu obrekátʹ |
| 2nd singular (ты) | обрека́ешь obrekáješʹ |
бу́дешь обрека́ть búdešʹ obrekátʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | обрека́ет obrekájet |
бу́дет обрека́ть búdet obrekátʹ |
| 1st plural (мы) | обрека́ем obrekájem |
бу́дем обрека́ть búdem obrekátʹ |
| 2nd plural (вы) | обрека́ете obrekájete |
бу́дете обрека́ть búdete obrekátʹ |
| 3rd plural (они́) | обрека́ют obrekájut |
бу́дут обрека́ть búdut obrekátʹ |
| imperative | singular | plural |
| обрека́й obrekáj |
обрека́йте obrekájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | обрека́л obrekál |
обрека́ли obrekáli |
| feminine (я/ты/она́) | обрека́ла obrekála |
|
| neuter (оно́) | обрека́ло obrekálo |
|
Derived terms
- обречённый (obrečónnyj)