Definify.com
Definition 2025
плющить
плющить
Russian
Verb
плю́щить • (pljúščitʹ) impf (perfective сплю́щить)
Conjugation
Conjugation of плю́щить (class 4a[③] imperfective transitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | плю́щить pljúščitʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | плю́щащий pljúščaščij |
плю́щивший pljúščivšij |
| passive | плю́щимый pljúščimyj |
плю́щенный pljúščennyj |
| adverbial | плю́ща pljúšča |
плю́щив pljúščiv, плю́щивши pljúščivši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | плю́щу pljúšču |
бу́ду плю́щить búdu pljúščitʹ |
| 2nd singular (ты) | плю́щишь pljúščišʹ |
бу́дешь плю́щить búdešʹ pljúščitʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | плю́щит pljúščit |
бу́дет плю́щить búdet pljúščitʹ |
| 1st plural (мы) | плю́щим pljúščim |
бу́дем плю́щить búdem pljúščitʹ |
| 2nd plural (вы) | плю́щите pljúščite |
бу́дете плю́щить búdete pljúščitʹ |
| 3rd plural (они́) | плю́щат pljúščat |
бу́дут плю́щить búdut pljúščitʹ |
| imperative | singular | plural |
| плю́щи pljúšči, плю́щь pljúščʹ |
плю́щьте pljúščʹte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | плю́щил pljúščil |
плю́щили pljúščili |
| feminine (я/ты/она́) | плю́щила pljúščila |
|
| neuter (оно́) | плю́щило pljúščilo |
|
Synonyms
- сплю́щивать (spljúščivatʹ)
Derived terms
|
imperfective
|
perfective
|
- сплю́щенный (spljúščennyj)
Related terms
- плюск (pljusk)
- сплю́снутый (spljúsnutyj)