Definify.com
Definition 2025
разгребать
разгребать
Russian
Verb
разгреба́ть • (razgrebátʹ) impf (perfective разгрести́)
Conjugation
Conjugation of разгреба́ть (class 1a imperfective transitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | разгреба́ть razgrebátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | разгреба́ющий razgrebájuščij |
разгреба́вший razgrebávšij |
| passive | разгреба́емый razgrebájemyj |
— |
| adverbial | разгреба́я razgrebája |
разгреба́в razgrebáv, разгреба́вши razgrebávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | разгреба́ю razgrebáju |
бу́ду разгреба́ть búdu razgrebátʹ |
| 2nd singular (ты) | разгреба́ешь razgrebáješʹ |
бу́дешь разгреба́ть búdešʹ razgrebátʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | разгреба́ет razgrebájet |
бу́дет разгреба́ть búdet razgrebátʹ |
| 1st plural (мы) | разгреба́ем razgrebájem |
бу́дем разгреба́ть búdem razgrebátʹ |
| 2nd plural (вы) | разгреба́ете razgrebájete |
бу́дете разгреба́ть búdete razgrebátʹ |
| 3rd plural (они́) | разгреба́ют razgrebájut |
бу́дут разгреба́ть búdut razgrebátʹ |
| imperative | singular | plural |
| разгреба́й razgrebáj |
разгреба́йте razgrebájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | разгреба́л razgrebál |
разгреба́ли razgrebáli |
| feminine (я/ты/она́) | разгреба́ла razgrebála |
|
| neuter (оно́) | разгреба́ло razgrebálo |
|