Definify.com
Definition 2025
улучать
улучать
Russian
Verb
улуча́ть • (ulučátʹ) impf (perfective улучи́ть)
Conjugation
Conjugation of улуча́ть (class 1a imperfective transitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | улуча́ть ulučátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | улуча́ющий ulučájuščij |
улуча́вший ulučávšij |
| passive | улуча́емый ulučájemyj |
— |
| adverbial | улуча́я ulučája |
улуча́в ulučáv, улуча́вши ulučávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | улуча́ю ulučáju |
бу́ду улуча́ть búdu ulučátʹ |
| 2nd singular (ты) | улуча́ешь ulučáješʹ |
бу́дешь улуча́ть búdešʹ ulučátʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | улуча́ет ulučájet |
бу́дет улуча́ть búdet ulučátʹ |
| 1st plural (мы) | улуча́ем ulučájem |
бу́дем улуча́ть búdem ulučátʹ |
| 2nd plural (вы) | улуча́ете ulučájete |
бу́дете улуча́ть búdete ulučátʹ |
| 3rd plural (они́) | улуча́ют ulučájut |
бу́дут улуча́ть búdut ulučátʹ |
| imperative | singular | plural |
| улуча́й ulučáj |
улуча́йте ulučájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | улуча́л ulučál |
улуча́ли ulučáli |
| feminine (я/ты/она́) | улуча́ла ulučála |
|
| neuter (оно́) | улуча́ло ulučálo |
|