Definify.com
Definition 2025
уплыть
уплыть
Russian
Verb
уплы́ть • (uplýtʹ) pf (imperfective уплыва́ть)
Conjugation
Conjugation of уплы́ть (class 16b/c perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | уплы́ть uplýtʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | уплы́вший uplývšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | уплы́в uplýv, уплы́вши uplývši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | уплыву́ uplyvú |
| 2nd singular (ты) | — | уплывёшь uplyvjóšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | уплывёт uplyvjót |
| 1st plural (мы) | — | уплывём uplyvjóm |
| 2nd plural (вы) | — | уплывёте uplyvjóte |
| 3rd plural (они́) | — | уплыву́т uplyvút |
| imperative | singular | plural |
| уплыви́ uplyví |
уплыви́те uplyvíte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | уплы́л uplýl |
уплы́ли uplýli |
| feminine (я/ты/она́) | уплыла́ uplylá |
|
| neuter (оно́) | уплы́ло uplýlo |
|
Related terms
- плыть (plytʹ)