Definify.com
Definition 2025
þicgan
þicgan
Old English
Verb
þicgan
Conjugation
Conjugation of þicgan (strong class 5)
| infinitive | þicgan | tō þicganne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | þicge | þeah, þāh |
| 2nd-person singular | þiġest | þǣge |
| 3rd-person singular | þiġeþ | þeah, þāh |
| plural | þicgaþ | þǣgon, þēgon |
| subjunctive | present | past |
| singular | þicge | þǣge |
| plural | þicgen | þǣgen |
| imperative | ||
| singular | — | |
| plural | — | |
| participle | present | past |
| þicgende | þeġen | |
Descendants
- Scots: thig