Definify.com
Definition 2025
aþeodan
aþeodan
Old English
Alternative forms
- āþīedan, āþȳdan
Verb
āþēodan
- to disjoin, detach, separate
- 1921, Joseph Bosworth & Thomas Northcote Toller, An Anglo-Saxon Dictionary, German Lexicon Project.
- Āþēodde from Gode.
- Þe lǣs ūs þisse worlde lufu āþēode from þǣre lufu þæs ēcan līfes.
- Hīe bēoð from ðǣre lufe āðīed hiera nīehstena.
- Ne myhte hyra nāðer fram ōðrum bēon āðȳded.
- Swā swīðe swā hī bēoð fram him āþēodde hī ne cunnon his dōmas.
- Wē swā micle fier bēoð ðǣm hīehstan ryhte āðīedde.
- 1921, Joseph Bosworth & Thomas Northcote Toller, An Anglo-Saxon Dictionary, German Lexicon Project.
Conjugation
Conjugation of āþēodan (weak class 1)
| infinitive | āþēodan | tō āþēodanne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | āþēode | āþēodde |
| 2nd-person singular | āþēodest | āþēoddest |
| 3rd-person singular | āþēodeþ | āþēodde |
| plural | āþēodaþ | āþēoddon |
| subjunctive | present | past |
| singular | āþēode | āþēodde |
| plural | āþēoden | āþēodden |
| imperative | ||
| singular | āþēod | |
| plural | āþēodaþ | |
| participle | present | past |
| āþēodende | āþēoded | |
Synonyms
- ādǣlan
- āscēadan
- asyndran
- ōþþēodan
- tōscēadan
- tōtwǣman