Definify.com
Definition 2025
þyncan
þyncan
Old English
Verb
þynċan
Conjugation
Conjugation of þynċan (weak class 1)
| infinitive | þynċan | tō þynċanne | 
|---|---|---|
| indicative | present | past | 
| 1st-person singular | þynċe | þūhte | 
| 2nd-person singular | þynċest | þūhtest | 
| 3rd-person singular | þynċeþ | þūhte | 
| plural | þynċaþ | þūhton | 
| subjunctive | present | past | 
| singular | þynċe | þūhte | 
| plural | þynċen | þūhten | 
| imperative | ||
| singular | þynċ | |
| plural | þynċaþ | |
| participle | present | past | 
| þynċende | þūht | |
Descendants
- English: think