Definify.com
Definition 2025
изощрить
изощрить
Russian
Verb
изощри́ть • (izoščrítʹ) pf (imperfective изощря́ть)
Conjugation
Conjugation of изощри́ть (class 4b perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | изощри́ть izoščrítʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | изощри́вший izoščrívšij |
| passive | — | изощрённый izoščrjónnyj |
| adverbial | — | изощри́в izoščrív, изощри́вши izoščrívši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | изощрю́ izoščrjú |
| 2nd singular (ты) | — | изощри́шь izoščríšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | изощри́т izoščrít |
| 1st plural (мы) | — | изощри́м izoščrím |
| 2nd plural (вы) | — | изощри́те izoščríte |
| 3rd plural (они́) | — | изощря́т izoščrját |
| imperative | singular | plural |
| изощри́ izoščrí |
изощри́те izoščríte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | изощри́л izoščríl |
изощри́ли izoščríli |
| feminine (я/ты/она́) | изощри́ла izoščríla |
|
| neuter (оно́) | изощри́ло izoščrílo |
|
Derived terms
- изощрённый (izoščrjónnyj)
- изощре́ние (izoščrénije)