Definify.com
Definition 2025
обмотать
обмотать
Russian
Verb
обмота́ть • (obmotátʹ) pf (imperfective обма́тывать)
Conjugation
Conjugation of обмота́ть (class 1a perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | обмота́ть obmotátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | обмота́вший obmotávšij |
| passive | — | обмо́танный obmótannyj |
| adverbial | — | обмота́в obmotáv, обмота́вши obmotávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | обмота́ю obmotáju |
| 2nd singular (ты) | — | обмота́ешь obmotáješʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | обмота́ет obmotájet |
| 1st plural (мы) | — | обмота́ем obmotájem |
| 2nd plural (вы) | — | обмота́ете obmotájete |
| 3rd plural (они́) | — | обмота́ют obmotájut |
| imperative | singular | plural |
| обмота́й obmotáj |
обмота́йте obmotájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | обмота́л obmotál |
обмота́ли obmotáli |
| feminine (я/ты/она́) | обмота́ла obmotála |
|
| neuter (оно́) | обмота́ло obmotálo |
|