Definify.com
Definition 2025
обронить
обронить
Russian
Verb
оброни́ть • (obronítʹ) pf
Conjugation
Conjugation of оброни́ть (class 4c perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive |  оброни́ть obronítʹ  | 
|
| participles | present tense | past tense | 
| active | — |  оброни́вший obronívšij  | 
| passive | — |  обро́ненный obrónennyj  | 
| adverbial | — |  оброни́в obronív, оброни́вши obronívši  | 
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — |  оброню́ obronjú  | 
| 2nd singular (ты) | — |  обро́нишь obrónišʹ  | 
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — |  обро́нит obrónit  | 
| 1st plural (мы) | — |  обро́ним obrónim  | 
| 2nd plural (вы) | — |  обро́ните obrónite  | 
| 3rd plural (они́) | — |  обро́нят obrónjat  | 
| imperative | singular | plural | 
|  оброни́ obroní  | 
 оброни́те obroníte  | 
|
| past tense | singular |  plural (мы/вы/они́)  | 
| masculine (я/ты/он) |  оброни́л obroníl  | 
 оброни́ли obroníli  | 
| feminine (я/ты/она́) |  оброни́ла obroníla  | 
|
| neuter (оно́) |  оброни́ло obronílo  | 
|