Definify.com
Definition 2025
пролечь
пролечь
Russian
Verb
проле́чь • (proléčʹ) pf (imperfective пролега́ть)
Conjugation
Conjugation of проле́чь (class 8a/b perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | проле́чь proléčʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | пролёгший proljógšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | пролёгши proljógši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | проля́гу proljágu |
| 2nd singular (ты) | — | проля́жешь proljážešʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | проля́жет proljážet |
| 1st plural (мы) | — | проля́жем proljážem |
| 2nd plural (вы) | — | проля́жете proljážete |
| 3rd plural (они́) | — | проля́гут proljágut |
| imperative | singular | plural |
| проля́г proljág |
проля́гте proljágte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | пролёг proljóg |
пролегли́ proleglí |
| feminine (я/ты/она́) | пролегла́ proleglá |
|
| neuter (оно́) | пролегло́ prolegló |
|