Definify.com
Definition 2025
зазвенеть
зазвенеть
Russian
Verb
зазвене́ть • (zazvenétʹ) pf
Conjugation
Conjugation of зазвене́ть (class 5b perfective intransitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | зазвене́ть zazvenétʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | зазвене́вший zazvenévšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | зазвене́в zazvenév, зазвене́вши zazvenévši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | зазвеню́ zazvenjú |
| 2nd singular (ты) | — | зазвени́шь zazveníšʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | зазвени́т zazvenít |
| 1st plural (мы) | — | зазвени́м zazvením |
| 2nd plural (вы) | — | зазвени́те zazveníte |
| 3rd plural (они́) | — | зазвеня́т zazvenját |
| imperative | singular | plural |
| зазвени́ zazvení |
зазвени́те zazveníte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | зазвене́л zazvenél |
зазвене́ли zazvenéli |
| feminine (я/ты/она́) | зазвене́ла zazvenéla |
|
| neuter (оно́) | зазвене́ло zazvenélo |
|