Definify.com
Definition 2025
умещать
умещать
Russian
Verb
умеща́ть • (umeščátʹ) impf (perfective умести́ть)
Conjugation
Conjugation of умеща́ть (class 1a imperfective transitive)
| imperfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | умеща́ть umeščátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | умеща́ющий umeščájuščij |
умеща́вший umeščávšij |
| passive | умеща́емый umeščájemyj |
— |
| adverbial | умеща́я umeščája |
умеща́в umeščáv, умеща́вши umeščávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | умеща́ю umeščáju |
бу́ду умеща́ть búdu umeščátʹ |
| 2nd singular (ты) | умеща́ешь umeščáješʹ |
бу́дешь умеща́ть búdešʹ umeščátʹ |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | умеща́ет umeščájet |
бу́дет умеща́ть búdet umeščátʹ |
| 1st plural (мы) | умеща́ем umeščájem |
бу́дем умеща́ть búdem umeščátʹ |
| 2nd plural (вы) | умеща́ете umeščájete |
бу́дете умеща́ть búdete umeščátʹ |
| 3rd plural (они́) | умеща́ют umeščájut |
бу́дут умеща́ть búdut umeščátʹ |
| imperative | singular | plural |
| умеща́й umeščáj |
умеща́йте umeščájte |
|
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | умеща́л umeščál |
умеща́ли umeščáli |
| feminine (я/ты/она́) | умеща́ла umeščála |
|
| neuter (оно́) | умеща́ло umeščálo |
|
Derived terms
- умеща́ться impf (umeščátʹsja), умести́ться pf (umestítʹsja)
Related terms
- ме́сто (mésto), ме́стный (méstnyj), ме́стность (méstnostʹ)