Definify.com
Definition 2025
услыхать
услыхать
Russian
Verb
услыха́ть • (uslyxátʹ) pf
Conjugation
Conjugation of услыха́ть (class 1a perfective transitive)
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | услыха́ть uslyxátʹ |
|
| participles | present tense | past tense |
| active | — | услыха́вший uslyxávšij |
| passive | — | — |
| adverbial | — | услыха́в uslyxáv, услыха́вши uslyxávši |
| present tense | future tense | |
| 1st singular (я) | — | — |
| 2nd singular (ты) | — | — |
| 3rd singular (он/она́/оно́) | — | — |
| 1st plural (мы) | — | — |
| 2nd plural (вы) | — | — |
| 3rd plural (они́) | — | — |
| imperative | singular | plural |
| — | — | |
| past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
| masculine (я/ты/он) | услыха́л uslyxál |
услыха́ли uslyxáli |
| feminine (я/ты/она́) | услыха́ла uslyxála |
|
| neuter (оно́) | услыха́ло uslyxálo |
|
Synonyms
- услы́шать (uslýšatʹ)
Related terms
- слыха́ть (slyxátʹ)
- слы́шать (slýšatʹ)
- слы́шный (slýšnyj), слы́шно (slýšno)
- слы́шимость (slýšimostʹ)
- слу́шать impf (slúšatʹ), послу́шать pf (poslúšatʹ)
- слу́шаться impf (slúšatʹsja), послу́шаться pf (poslúšatʹsja)
- слу́шатель (slúšatelʹ)
- слу́шание (slúšanije)
- слух (slux)